Vojenský cintorín v Važci bol dokončený v roku 1998 a slúži ako posledný odpočinok pre približne 6500 nemeckých vojakov, ktorí padli v bojoch na východnom a strednom Slovensku. Je to najrozsiahlejší nemecký vojenský cintorín na území Slovenska.

Nachádza sa sa pri diaľnici D1 (alebo ceste smerujúcej do Tatranskej Lomnice) medzi obcami Važec a Štrba, v smere smerom k Popradu. Hroby vojakov sú ozdobené granitovými krížmi s vyrytými nápismi. Cintorín je udržiavaný po celý rok.

Nad týmto miestom, osvetleným zlatistými lúčmi slnka, sa vypína majestátny pohľad na štíty Tatier, čo dotvára atmosféru a posilňuje dojem z tohto miesta pietneho pamiatkového významu.

Celková rozloha cintorína je 2,5 hektára a nachádza sa vo výške 800 metrov nad morom. Keďže je umiestnený pri ceste vedúcej d

o Tatier, odporúčame každému turistovi, ktorý sa tam vydáva, zastaviť sa tu aspoň na krátku chvíľu a venovať úctu tým, ktorí položili svoje životy v boji.

Na väčšine krížov nájdete vrytých štyri mená. Na tomto mieste sú pochovaní mladí aj starí vojaci, vrátane ženistov, príslušníkov SS, tankistov a delostrelcov. Vojenský cintorín bol otvorený v roku 1998. Momentálne tu odpočíva viac ako 6500 vojakov (pri kapacite 8000), čím sa stáva najväčším nemeckým vojenským cintorínom na Slovensku.

Z celkového počtu 42000 zaregistrovaných padlých vojakov poznáme približne polovicu mien a miest ich úmrtia. O areál sa stará hlavne Spoločnosť starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku, na základe dohody o vojnových hroboch medzi Slovenskom a Nemeckom.

 

 

 

 

 

Článok Nemecký vojenský cintorín je zobrazený ako prvý na Vila Rhea - Ubytovanie na Liptove - Vysoké Tatry.

Článok Šoldov – zaniknutá obec je zobrazený ako prvý na Vila Rhea - Ubytovanie na Liptove - Vysoké Tatry.

Važecká jaskyňa sa nachádza v oblasti Važeckého krasu, kde sa stretávajú Kozie chrbty a Liptovská kotlina, na západnom okraji dediny Važec. Vstup do jaskyne, ktorý sa nachádza 8 metrov nad úrovňou Bieleho Váhu, leží vo výške 784 metrov nad morom.

Dĺžka prehliadkovej trasy je 235 metrov s prevýšením 5 metrov a 88 schodmi. Trvá približne 25 minút prejsť celú trasu. V jaskyni je stála teplota medzi 6,5 °C a 7,1 °C.

Jaskyňa je známa svojou bohatou sintrovou výzdobou, malými jazierkami a dôležitými paleontologickými nálezmi kostí jaskynného medveďa. Tieto medvede obývali jaskyne počas celého roka a používali ich aj na odchov mláďat. Nálezy kostí väčšinou súvisia s jaskynným prostredím a poukazujú na to, že medveď bol prevažne bylinožravec, ktorý sa živil rastlinami, bobuľami a len zriedka menšími živočíchmi.

Prístup k jaskyni

• Z Liptovského Mikuláša smer Poprad – 30 km
• Z Popradu cez Svit smer Žilina – 25 km

Prírodné pomery

Jaskyňa je vytvorená v strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch bielovážskej série chočského príkrovu, v minulosti pod vplyvom ponorných vôd bočného ramena Bieleho Váhu. Je dlhá 530 metrov a na niektorých miestach sú pôvodné riečne chodby pozmenené rútením, hlavne pozdĺž medzivrstevných plôch vápencov.

V jaskyni nájdete množstvo stalaktitov, stalagmitov a sintrových jazierok. Veľká časť jaskyne je vyplnená jemnými sedimentmi, ktoré sem prispievali najmä povodňové vody Bieleho Váhu, ale aj vody z ponorného toku z poloslepej doliny v Priepadlách.

Teplota vzduchu v jaskyni sa pohybuje medzi 6,5 °C a 7,1 °C, s relatívnou vlhkosťou od 94 % do 96 %. Vonkajšie časti jaskyne sú ovplyvňované klimatickými zmenami na povrchu, najmä v zime, kedy dochádza k mrazovému zvetrávaniu vápencov.

Važecká jaskyňa je tiež významným paleontologickým náleziskom, kde boli objavené kosti jaskynného medveďa (Ursus spelaeus). Z bezstavovcov jaskyne je pozoruhodným nálezom šťúrovka Eukoenenia spelaea, ktorá predstavuje najsevernejší výskyt tohto druhu pavúkovca. Tým pádom je Važecká jaskyňa zaradená medzi biospeleologické lokality európskeho významu. V jaskyni boli tiež zistené niektoré druhy netopierov.

História

Prvými objaviteľmi priestorov jaskyne boli miestni obyvatelia. Ďalšie časti jaskyne objavil O. A. Húska v roku 1922 s pomocou A. Somru. Podľa F. Havránka bola jaskyňa dočasne sprístupnená verejnosti už v roku 1928. Oficiálny povolenie na verejnú prehliadku jaskyne pochádza z roku 1934. Priestory za Kamenným dómom objavili členovia Speleologického klubu v Brne v roku 1952. Po rekonštrukcii a inštalácii elektrického osvetlenia bola jaskyňa otvorená pre verejnosť od roku 1954. Dnes je sprístupnených 235 metrov jaskynného systému.

Článok Važecká jaskyňa je zobrazený ako prvý na Vila Rhea - Ubytovanie na Liptove - Vysoké Tatry.

Článok Ahoj svet! je zobrazený ako prvý na Vila Rhea - Ubytovanie na Liptove - Vysoké Tatry.