Važecká jaskyňa Važecká jaskyňa sa nachádza v oblasti Važeckého krasu, kde sa stretávajú Kozie chrbty a Liptovská kotlina, na západnom okraji dediny Važec. Vstup do jaskyne, ktorý sa nachádza 8 metrov nad úrovňou Bieleho Váhu, leží vo výške 784 metrov nad morom. Dĺžka prehliadkovej trasy je 235 metrov s prevýšením 5 metrov a 88 schodmi. Trvá približne 25 minút prejsť celú trasu. V jaskyni je stála teplota medzi 6,5 °C a 7,1 °C. Jaskyňa je známa svojou bohatou sintrovou výzdobou, malými jazierkami a dôležitými paleontologickými nálezmi kostí jaskynného medveďa. Tieto medvede obývali jaskyne počas celého roka a používali ich aj na odchov mláďat. Nálezy kostí väčšinou súvisia s jaskynným prostredím a poukazujú na to, že medveď bol prevažne bylinožravec, ktorý sa živil rastlinami, bobuľami a len zriedka menšími živočíchmi.   Prístup k jaskyni

• Z Liptovského Mikuláša smer Poprad – 30 km
• Z Popradu cez Svit smer Žilina – 25 km

  Prírodné pomery Jaskyňa je vytvorená v strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch bielovážskej série chočského príkrovu, v minulosti pod vplyvom ponorných vôd bočného ramena Bieleho Váhu. Je dlhá 530 metrov a na niektorých miestach sú pôvodné riečne chodby pozmenené rútením, hlavne pozdĺž medzivrstevných plôch vápencov. V jaskyni nájdete množstvo stalaktitov, stalagmitov a sintrových jazierok. Veľká časť jaskyne je vyplnená jemnými sedimentmi, ktoré sem prispievali najmä povodňové vody Bieleho Váhu, ale aj vody z ponorného toku z poloslepej doliny v Priepadlách. Teplota vzduchu v jaskyni sa pohybuje medzi 6,5 °C a 7,1 °C, s relatívnou vlhkosťou od 94 % do 96 %. Vonkajšie časti jaskyne sú ovplyvňované klimatickými zmenami na povrchu, najmä v zime, kedy dochádza k mrazovému zvetrávaniu vápencov. Važecká jaskyňa je tiež významným paleontologickým náleziskom, kde boli objavené kosti jaskynného medveďa (Ursus spelaeus). Z bezstavovcov jaskyne je pozoruhodným nálezom šťúrovka Eukoenenia spelaea, ktorá predstavuje najsevernejší výskyt tohto druhu pavúkovca. Tým pádom je Važecká jaskyňa zaradená medzi biospeleologické lokality európskeho významu. V jaskyni boli tiež zistené niektoré druhy netopierov.   História Prvými objaviteľmi priestorov jaskyne boli miestni obyvatelia. Ďalšie časti jaskyne objavil O. A. Húska v roku 1922 s pomocou A. Somru. Podľa F. Havránka bola jaskyňa dočasne sprístupnená verejnosti už v roku 1928. Oficiálny povolenie na verejnú prehliadku jaskyne pochádza z roku 1934. Priestory za Kamenným dómom objavili členovia Speleologického klubu v Brne v roku 1952. Po rekonštrukcii a inštalácii elektrického osvetlenia bola jaskyňa otvorená pre verejnosť od roku 1954. Dnes je sprístupnených 235 metrov jaskynného systému.