Nemecký vojenský cintorín
Vojenský cintorín v Važci bol dokončený v roku 1998 a slúži ako posledný odpočinok pre približne 6500 nemeckých vojakov, ktorí padli v bojoch na východnom a strednom Slovensku. Je to najrozsiahlejší nemecký vojenský cintorín na území Slovenska. Nachádza sa sa pri diaľnici D1 (alebo ceste smerujúcej do Tatranskej Lomnice) medzi obcami Važec a Štrba, v smere smerom k Popradu. Hroby vojakov sú ozdobené granitovými krížmi s vyrytými nápismi. Cintorín je udržiavaný po celý rok. Nad týmto miestom, osvetleným zlatistými lúčmi slnka, sa vypína majestátny pohľad na štíty Tatier, čo dotvára atmosféru a posilňuje dojem z tohto miesta pietneho pamiatkového významu. Celková rozloha cintorína je 2,5 hektára a nachádza sa vo výške 800 metrov nad morom. Keďže je umiestnený pri ceste vedúcej d o Tatier, odporúčame každému turistovi, ktorý sa tam vydáva, zastaviť sa tu aspoň na krátku chvíľu a venovať úctu tým, ktorí položili svoje životy v boji. Na väčšine krížov nájdete vrytých štyri mená. Na tomto mieste sú pochovaní mladí aj starí vojaci, vrátane ženistov, príslušníkov SS, tankistov a delostrelcov. Vojenský cintorín bol otvorený v roku 1998. Momentálne tu odpočíva viac ako 6500 vojakov (pri kapacite 8000), čím sa stáva najväčším nemeckým vojenským cintorínom na Slovensku. Z celkového počtu 42000 zaregistrovaných padlých vojakov poznáme približne polovicu mien a miest ich úmrtia. O areál sa stará hlavne Spoločnosť starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku, na základe dohody o vojnových hroboch medzi Slovenskom a Nemeckom.
Važecká jaskyňa
Važecká jaskyňa Važecká jaskyňa sa nachádza v oblasti Važeckého krasu, kde sa stretávajú Kozie chrbty a Liptovská kotlina, na západnom okraji dediny Važec. Vstup do jaskyne, ktorý sa nachádza 8 metrov nad úrovňou Bieleho Váhu, leží vo výške 784 metrov nad morom. Dĺžka prehliadkovej trasy je 235 metrov s prevýšením 5 metrov a 88 schodmi. Trvá približne 25 minút prejsť celú trasu. V jaskyni je stála teplota medzi 6,5 °C a 7,1 °C. Jaskyňa je známa svojou bohatou sintrovou výzdobou, malými jazierkami a dôležitými paleontologickými nálezmi kostí jaskynného medveďa. Tieto medvede obývali jaskyne počas celého roka a používali ich aj na odchov mláďat. Nálezy kostí väčšinou súvisia s jaskynným prostredím a poukazujú na to, že medveď bol prevažne bylinožravec, ktorý sa živil rastlinami, bobuľami a len zriedka menšími živočíchmi. Prístup k jaskyni Z Liptovského Mikuláša smer Poprad – 30 km Z Popradu cez Svit smer Žilina – 25 km Prírodné pomery Jaskyňa je vytvorená v strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch bielovážskej série chočského príkrovu, v minulosti pod vplyvom ponorných vôd bočného ramena Bieleho Váhu. Je dlhá 530 metrov a na niektorých miestach sú pôvodné riečne chodby pozmenené rútením, hlavne pozdĺž medzivrstevných plôch vápencov. V jaskyni nájdete množstvo stalaktitov, stalagmitov a sintrových jazierok. Veľká časť jaskyne je vyplnená jemnými sedimentmi, ktoré sem prispievali najmä povodňové vody Bieleho Váhu, ale aj vody z ponorného toku z poloslepej doliny v Priepadlách. Teplota vzduchu v jaskyni sa pohybuje medzi 6,5 °C a 7,1 °C, s relatívnou vlhkosťou od 94 % do 96 %. Vonkajšie časti jaskyne sú ovplyvňované klimatickými zmenami na povrchu, najmä v zime, kedy dochádza k mrazovému zvetrávaniu vápencov. Važecká jaskyňa je tiež významným paleontologickým náleziskom, kde boli objavené kosti jaskynného medveďa (Ursus spelaeus). Z bezstavovcov jaskyne je pozoruhodným nálezom šťúrovka Eukoenenia spelaea, ktorá predstavuje najsevernejší výskyt tohto druhu pavúkovca. Tým pádom je Važecká jaskyňa zaradená medzi biospeleologické lokality európskeho významu. V jaskyni boli tiež zistené niektoré druhy netopierov. História Prvými objaviteľmi priestorov jaskyne boli miestni obyvatelia. Ďalšie časti jaskyne objavil O. A. Húska v roku 1922 s pomocou A. Somru. Podľa F. Havránka bola jaskyňa dočasne sprístupnená verejnosti už v roku 1928. Oficiálny povolenie na verejnú prehliadku jaskyne pochádza z roku 1934. Priestory za Kamenným dómom objavili členovia Speleologického klubu v Brne v roku 1952. Po rekonštrukcii a inštalácii elektrického osvetlenia bola jaskyňa otvorená pre verejnosť od roku 1954. Dnes je sprístupnených 235 metrov jaskynného systému.
Ahoj svet!
Vitajte vo WordPress. Toto je váš prvý článok. Upravte ho alebo zmažte a začnite písať!